Tak ide čas

Keď sa mi narodili naše chrobáčiky, hovorili my všetci okolo, že teraz je predo mnou to najkrajšie obdobie. Zatiaľ mi nemôžu odvrávať ani nikam utiecť. Ale aj tak to bolo náročné obdobie, predsa len dvaja na jedného. Musím povedať, že som bola vďačná za akúkoľvek pomoc, hlavne keď mali naši chlapci bolenie bruška. Dokázali vtedy preplakať celý deň. Museli som neustále utešovať a chovať a chovať.

Neposedné nôžky

Teraz už začínajú pozvoľna chodiť a skúšajú svoju silu. Prenášajú si napríklad hračky z miesta na miesto, ale tiež sa začali biť a hrýzť. Máme malý domček. Keď si otecko chce oddýchnuť uteká im do hornej časti nášho domu, kde môže nerušene pracovať alebo odpočívať. No a nie je teda divu, že aj našich chlapcov začali schody zaujímať, ale je to o strach. Zatiaľ zle držia rovnováhu, takže by mohli po vylezení niekoľkých prekážok spadnúť a ublížiť si. Preto sme sa rozhodli zaobstarať dve zábrany na schody, jednu umiestnime na prízemí a druhú hore. Otecko im chce ukázať, čo je hore, tak potrebuje mať takého pomocníka aj tam. Sú to obaja divosi, akonáhle majú okolo seba voľný priestor, chcú všetko preskúmať. A ustrážiť oboch naraz nie je jednoduché. Niekedy by som povedala zhola nemožné.

Tak ide čas
Ohodnoťte příspěvek